Kvety, plody a semená sukulentných rastlín

Kvety, plody a semená sukulentných rastlín

      Kvet je pohlavným orgánom rastlín. I keď sa veľa druhov dokáže množiť vegetatívne, normálny a prirodzený spôsob rozmnožovania je pohlavný, teda zo semien. Kvet je skrátený letorast s premenenými listami, ktoré slúžia ako orgány pohlavného rozmnožovania.

      Kvet sa skladá z kvetnej stopky, kvetného lôžka, kvetného obalu (okvetie alebo kalich a koruna), tyčiniek (nitka, peľnica) a piestika (semenník, čnelka a blizna). Kvetný obal, koruna sa väčšinou skladá z rovnakých lístkov, ktoré sú rôzneho tvaru a sfarbenia. Tieto vlastnosti  veľmi ovplyvňujú vzhľad kvetov. Kvety sú vlastne zhmotnenou krásou a krásny kvet je reklamou rastliny. Od neho závisí osud jedinca ako aj osud celého druhu.

      Pekné, pestrofarebné kvety vytvárali počas miliónov rokov účelnosť, presne tak ako sukulencia rastlín. Rastliny s najkrajšími a najvábnejšími  kvetmi mali záruku, že upútajú pozornosť hmyzu, ktorý prenáša peľ z kvetu na kvet a zároveň ich oplodnia a zabezpečuje rozmnoženie populácie.

Ariocarpus kotschubeyanus,  miniatúrka s veľkými kvetmi   Cochemia maritima, v prírode tieto kvety opeľujú kolibríky

   Echeveria gigantea, malé kvety v súkvetí hrozna        Echinopsis werdermannii, obrovský kvet sa otvára len na jednu noc

  Práve na púštiach a polopúštiach potrebujú rastliny pestré a mnohotvárne kvety, pretože v týchto podmienkach sa vyskytuje len málo hmyzu a vegetačná doba a trvanie kvitnutia rastlín je značne obmedzená. Nakoľko rastliny nie sú schopné meniť svoje miesto, na prenášanie peľu z kvetu na kvet  sú odkázané na cudzie činitele. Mohli by sme si myslieť, že tieto strety sú veľmi zriedkavé a náhodné, ale poznatky z prírody dokazujú, že len máloktorý kvet zostane neoplodnený! Za úspešné oplodnenie totiž môže hmyz, ako včely, motýle a pod., a ako odmenu kvety poskytujú potravu vo forme chutnej a výživnej šťavy nektáru, ktorý je hlavným lákadlom návštevy kvetov. Vnútorná stavba  kvetov je dômyselne usporiadaná a hmyz sa k nektáru nemôže dostať bez toho, aby sa návštevník nemusel otrieť o prašníky a bliznu. Po prelete na ďalší kvet hmyz prenesie lepkavý peľ na ďalšiu bliznu a takýmto spôsobom je zabezpečené opeľovanie kvetov.

Epithelantha micromeris, zrelé plody sa vytlačia z temena rastliny,  Eriocactus claviceps, pukavý plod zo semienkami

Euphorbia phillipsioides, má samčie a samičie kvety, Gymnocalycium spegazzinii, dužnatý plod zo semienkami

    V kultúre, hlavne v prípade že sú sukulenty umiestnené v skleníkoch, alebo priestoroch kde sa hmyz nemôže dostať, opelenie kvetov zabezpečíme umele. Na to nám stačí jemný šteteček, alebo prírodná vata, ktorú natočíme na tenkú paličku. Zrelý peľ opatrne nanesieme na štetec, alebo vatu a natrieme na bliznu iného kvetu. Pri umelom opelení vždy majme na pamäti, že príbuzné druhy žijú v prírode vedľa seba len výnimočne, a preto k hybridizácii  dochádza len výnimočne. V zbierkach sa však príbuzné druhy vyskytujú väčšinou vedľa seba a pri nekontrolovanom opeľovaní vytvoríme necenné hybridy.

      Plod je rastlinný orgán, ktorý obaľuje semená a vytvára sa premenou piestika po oplodnení vajíčka v semenníku. Plod sa skladá z vonkajšieho, stredného a vnútorného oplodia, v ktorom sú semená. Semeno je rozmnožovací orgán, v ktorom sa vyvíja zárodok nového rastlinného jedinca.

      Príroda vytvorila ohromnú rôznorodosť a prispôsobivosť plodov. Sú zaradené podľa konzistencie oplodia (suché, dužinaté, kamenné), podľa spôsobu rozpukávania plodu (pukavé, nepukavé, rozpadavé), podľa počtu semien (jednosemenné a mnohosemenné) a iné.

      Plody niektorých sukulentov sa vyvíjajú a dozrievajú veľmi rýchlo, takmer očividne. Existujú však druhy, u ktorých tento proces trvá dlhé mesiace ba aj rok. Zbierajme len dobre vyvinuté a zrelé plody, aby sme mali istotu, že semienka sú schopné prečkať dobu do výsevy a aby boli stopercentne klíčivé.

      Semená sukulentov sú väčšinou veľmi drobné (prachové), stredne veľké (zrnité), alebo veľké. Najmenšie semienka majú  rastliny z rodov, Aztekium, Lithops, Echeveria, atď. Pritom u spomínaných druhov je doba udržiavania klíčivosti nepochopiteľne rozdielna. Semená aztékii majú veľmi krátku dobu klíčivosti. Naopak živé kamienky majú dobre klíčivé semienka ešte aj po 20 rokoch. Stredne veľké semená majú asi dve tretiny ostatných rodov. Doba trvania klíčivosti týchto semien je taktiež rôznorodá, vždy to ovplyvňujú podmienky v prírode. Veľké semená majú cikasovité, alebo veľké kaucidiformné druhy.

Melocactus neryi, vytlačené zrelé plody z cefália,  Notocactus roseoluteus, zvláštna farebná kombinácia

Stapelia dwegensis, krásne ale smradlavé, opeľujú ich muchy,  Wigginsia tephracantha v. courantii, plody sa objavia po roku s ďalšími kvetmi

      Klíčivosť semien môžeme ovplyvniť aj mi. Keď pozbierané a vyčistené semená dáme do chladničky a pri teplote 5 stupňov ich uskladníme. Skúsenosti nám hovoria, že semienka uschované rok, alebo dva roky sú spoľahlivo klíčivé a semenáče sú vitálne.

      Najväčším zážitkom sukulentára je, keď vysiate semienka začínajú praskať a objavia sa svetlo- zelené guľôčky, začiatok nového života!

   Text a fotky: Ladislav Fábián