Estetická hodnota sukulentných rastlínv júli, rod Pseudolobivia, autor: Ladislav Fábián

 Estetická hodnota sukulentných rastlín – júl 

    Všeobecne je známe, že tento mesiac patrí medzi najteplejšie v roku. Denné a nočné teploty sú vysoké a preto vetráme v skleníkoch, koľko sa len dá. Rastlinám sa najlepšie darí vonku pod holím nebom.

      Väčšina druhov pri vysokej teplote nerastie, hlavne keď ani nočné teploty neklesnú pod  23 stupňov. Tomuto javu sa hovorí letná stagnácia. Vodu obmedzíme na minimum, lebo korene v tomto teple nepracujú. Vysokohorské druhy a druhy z chladnejších oblastí sú teraz ohrozené u vyšších teplôt, preto ich uložíme do chladnejších a tienených stanovísk.

      Sú ale aj rody, ktorým toto obdobie veľmi vyhovuje. Rastú pri vysokej teplote, ale čerstvý vzduch a priame slnko sú dôležité, ako aj skoro ranné  mlženie. Dobre sa darí astrofitám, melokaktusom, adeniám a pod.

      Jarné semenáče môžeme pikírovať, ale zavlažovať ich začneme až keď nočné teploty klesnú pod hodnoty  letnej stagnácie.

      Pokiaľ odídeme na pár dní alebo týždňov na dovolenku, rastliny môžeme nechať bez obáv na prírodu. Počas dovolenky si aj rastliny oddýchnu a budú vyzerať skvele.

      Burina a plevel sa objavili a namnožili všade kde mali na to podmienky. Podľa možnosti ich likvidujeme fyzicky, lebo chemické prostriedky nie sú overené pri pestovaní sukulentov.

Rod Pseudolobivia

      Názov rodu v preklade znamená „falošná lobivia“. Do tohoto rodu patriace druhy sa podobajú aj na lobívie, ako aj na echinopsis. V poslednej dobe boli všetky tri spomínané druhy priradené k rodu Echinopsis.     

      Rastlinám, patriacim do tohto okruhu je jedno, že kam ich mi ľudia radíme. Z pohľadu pestovania sú to vďačné a húževnaté rastliny. V zime potrebujú absolútne sucho, teploty okolo 5-12 stupňov. Od apríla do konca septembra ich necháme vonku a chránime ich len proti dlho trvajúcim dažďom. Z vody im počas vegetácie zabezpečíme dostatok, ale vždy polievame len v prípade, keď ich pôda je suchá. V najteplejších mesiacoch sa radšej vyhneme prebytočnej vody. Nakoľko dobrovoľne nevytvárajú odnože, množíme ich výsevom. Kvalitné semená klíčia dobre a semenáče rastú v pohode.

      Pochádzajú z horských oblasti Argentíny, Bolívie a Peru. Patria medzi malé a stredne veľké kaktusy. Kvety majú veľké, dlhé a pestrofarebné. Ich telo je rozdelené do súvislých rebier, ktorých počet je 10-60 kusov. Tŕne sú šidlovité, pichľavé alebo skoro vlasaté, nepichľavé.

      Medzi často pestované druhy patria: ancistrophora, arachnacantha, aurea, kermesina, obrepanda, polyancistra atď.

                                                          Pseudolobivia polyancistra                             Pseudolobivia mamillosa 

Foto a text: Ladislav Fábián