Carnegiea gigantea- Saguaro v prírode

Estetická hodnota sukulentov, rastliny v januári, rod Ancistrocactus, Autor: Ladislav Fábián

28.03.2010 15:20

Estetická hodnota sukulentov

Okolitý svet vnímame očami. Tento svet je mimoriadne farebný a možnosti foriem sú nevyčerpateľné. Prečo a vôbec pre koho príroda vytvorila túto bohatosť nie je známe, a podľa všetkého ani nebude známe nikdy. Podľa týchto základných javov dokážeme rozoznať rôzne druhy, farebné odchýlky, proporciálne odlišnosti, jedným slovom habitus, celkový vzhľad rastlín a živočíchov.

Doteraz boli vedecky preskúmané a popísané asi 10 000 druhov rôznych sukulentov, ale tento počet je každý rok obohatený o niekoľko desiatok až stoviek druhov. Z tohoto množstva sukulentných rastlín patrí asi jedna tretina do čelade Cactaceae, kaktusovitých, ďalšiu tretinu tvoria rastliny z čelade Mesembryanthemaceae, poľudovníkovitých, kde sú zaradené veľmi hľadané rastlinky, známe ako živé kamienky (Lithops). Ostatné sukulentné a suchomilné rastliny patria do rôznych čeladí, ba niekedy aj do takých, kde by sme neočakávali ich výskyt pre celkový charakter danej skupiny. Ako príklad môžem uviesť čeľaď Urticaceae, koprivovitých, veľa jej druhov sú vodnými rastlinami, ktoré sú využívané v akvaristike.

Bežná odborná literatúra (pokiaľ vôbec je na trhu) obsahuje len suché údaje, v názvosloví skôr škodí ako pomáha vyznať sa v spleti synoným , ktorých je viac ako dosť. Pestovateľské údaje sú nepresné, hlavne tie, ktoré sú uvádzané v záhraničnej literatúre, lebo tamojšie podmienky sú odlišné od našich, teda ich nemôžeme používať u nás. Tieto podmienky sa rôznia aj v rámci našej malej republiky!

Mojou snahou bude, aby som objasnil a vysvetlil v nasledujúcich článkoch všetky nejasnosti čo sa týka pestovania sukulentných rastlín a ich názvov, respektívne, aby som vysvetlil funkciu životne dôležitých orgánov sukulencie, ktoré umožnia prežiť týmto rastlinám a ktoré ich robia takými zvláštnymi a zaujímavými. Súčasťou mojich článkov budú aj aktuálne práce a činnosti na aktuálny mesiac, ako aj prezentácia niektorých čeľadí, rodov a druhov menej známych sukulentných rastlín.

Január

Všeobecne je známe, že tento mesiac má najkratšie dni a najdlhšie noci, to znamená, že

naše rastliny majú len desatinu svetla, ktoré potrebujú na to, aby mohli rásť a vyvíjať sa normálne. Aby sme predišli deformáciam a zbytočným stratám, musíme znížiť teplotu a obmedziť prísun vody, pochopiteľne všetko robíme podľa skutočných nárokov daného druhu. Na špeciálne podmienky výnimočných rastlín upozorním čitateľov pri predstavení taxónov.

V tomto mesiaci väčšina rastlín potrebuje maximálny kľud. Stačí im teplota okolo 5-12 stupňov a absolútne sucho, teraz im nevadí ani tma. Občas ich skontrolujeme, či náhodou nie sú napadnuté hnilobou, alebo škodcami. Napadnuté rastliny okamžite odizolujeme a objavených škodcov okamžite zlikvidujeme.

V januári už môžeme niektoré chladnomilné druhy vysievať, patria sem vysokohorské rastliny z rodov Parodia, Rebutia, Lobivia, atď. Výsev uložíme na parapete okna, čím bližšie ku sklu, aby klíčiace semenáče mali čím viac svetla. Nedostatok svetla pôsobí na malé rastlinky negatívne, veľmi sa vytiahnu a trvá veľmi dlho, kým sa napravia.

Rod Ancistrocactus

Nepočetný rod, celkom obsahuje asi 5 druhov: brevihamatus, mathsonii (syn. crassihamatus), megarhizus, scheeri, tobuschii. Nedávno celý rod priradili k rodu Sclerocactus, kde teraz tvorí samostatnú skupinu.

Všetky druhy pochádzajú z juhu Texasu a severu Mexika. Sú to rastliny strednej veľkosti, guľovitého, alebo mierne stĺpovitého tvaru. Koreň niektorých druhov má repovitý charakter, tie sú chúľostivejšie a preto sa doporučuje ich vrubľovanie na kvalitnú podložku. Dobrou a trvanlivou podložkou je tvrdo pestovaný echinopsis.

Jeden zo stredových tŕňov má háčkovité zakončenie, ostatné sú šídlovité, rovné, ich farba mimoriadne vavíruje a to nie len v rámci druhov, ale aj pri jednotlyvých exemplároch. Kvety sa objavia na hornej, najmladšej časti rastliny, majú krátku stopku a sú široké len 3 cm. Kvitnú v mesiacoch , kedy sú najkratšie dni, teda v zime. Na to, aby sme mohli vidieť kvitnúť Ancistrocactus, im musíme zabezpečiť maximum priameho svetla, preto rastlinky umiestníme čo najblizšie k oknu. V skleníkoch pestované rastliny kvitnú pravidelne každý rok a tvoria kvalitné semená. Zalievať začneme rastliny až na jar, keď sa aj počasie ustálilo, cez deň je teplo a ani v noci neklesnú teploty k nule. Pravokorenné rastliny polejeme na budúce, keď ích substrát úplne vyschne, vrúbľované pestujeme podľa požiadavky podnože.