Estetická hodnota sukulentných rastlín v decembri, Rody z čeľade Aizoaceae, poludňovkovitých, Autor: Ladislav Fábián

 Estetická hodnota sukulentných rastlín – december

      December je mesiacom absolútneho kľudu, ani v skleníkoch nemáme dostatok svetla, preto teploty nemôžu prekročiť hodnotu zimovania. Pravidelne kontrolujme uložené rastliny či je všetko v poriadku, keď zistíme nejaké nedostatky tak okamžite zakročíme.

         V izbe zimované rastliny môžu byť troška scvrknuté, ani v tomto prípade ich nesmieme polievať, aby sa nedostali do vegetácie. Pri nedostatku svetla by sa rastliny zdeformovali a takéto deformácie sa napravia len veľmi ťažko, alebo pomôže hlboký rez na jar. Keď pri kontrole zistíme hnilobu, rastlinu okamžite ošetríme, zrežeme ju do tej výšky, pokiaľ nenájdeme zdravú časť. Rastlinu potom uložíme na teplé miesto, podľa možnosti nad radiátor, kde máme stále sálavé teplo, ktoré umožňuje ranám skoršie zacelenie.

         Je to obdobie, keď máme dostatok času na objednávky semien. Semená môžeme vysievať a ukladať pod umelé svetlo, stačia dve neónové trubky nad výsevmi a svietiť denne 12 hodín. Inak študujeme odbornú literatúru a robíme plány na ďalšie vegetačné obdobia.

Rody z čeľade Aizoaceae, poludňovkovitých

      Táto čeľaď snáď obsahuje najviac sukulentných druhov vôbec. Doteraz boli popísané tisíce taxónov a ďalšie tisíce čakajú na svojho objaviteľa. Ich pôvodný výskyt  je južná časť Afriky, ale niektoré druhy sa stali kosmopolitnými. V našich podmienkach niektoré rody rastú znamenite, ba sú medzi nimi aj zimuvzdorné (Lampranthus, Delosperma a pod.), na dobre drenážovanej skalke vydržia celý rok vonku.

      Rastliny tejto čeľade minimalizovali svoje rozmery a väčšina druhov má len jeden, alebo dva páre dužnatých listov, iné tvoria nízke kríkovité útvary, ktoré niekedy majú opadavé sukulentné listy. Tieto adaptácie sukulentov umožnia prežiť dlhotrvajúce suché obdobia a chránia ich proti požeru bylinožravcov. Známe rody ako sú Lithops a Ophthalmophyllum prebrali podobu kameňov čo im dovolí dokonalé mimikry, a bez kvetu sa stávali skoro neviditeľnými.     

      I keď poludňovkovité rastliny pochádzajú skoro z tej istej oblasti, teda z Južnej Afriky, neznamená to, že majú rovnaké nároky na pestovanie. Keď sa rozhodneme, že by sme ich chceli pestovať, musíme najprv získať osvedčené skúsenosti od ostatných sukulentárov, aby sme neúspech znížili na minimum. Dôležitým východiskovým faktorom je, že v Južnej Afrike sú ročné obdobia opačne ako je to u nás. Väčšina druhov má tento fakt vo svojich génoch tak silne zakódovaný, že ich nemôžeme prevychovať na naše opačné podmienky. Jednoducho začnú rásť vtedy, keď u nás je neskoré leto a jeseň. Rastú a kvitnú v tomto období a preto im musíme zabezpečiť maximum svetla a tepla a primerané množstvo vody.

      Prispôsobivejšie druhy môžeme pestovať ako iné sukulenty, ale aj v rámci rodu môžu byť rastliny s odlišnými nárokmi na pestovanie. Napriek tomu sa v poslednej dobe stali módnymi rastlinami a dajú sa kúpiť v kvetinárstvach ako tuctový tovar. Problém je v tom, že nikdy nedajú k rastlinám návod na pestovanie a ich substrát nie je vyhovujúci na pestovanie v našich podmienkach. Zemina vždy musí obsahovať vysoké percento štrku alebo perlitu aby sa stala pórovitou, a len malé percento organických látok (bežných kvetinových zmesí). Polievame ic opatrne, radšej vynechajme jednu zálievku ako ich preliať. To by bol ich koniec.

        Iné zaujímavé rody z tejto čeľade sú napr.: Argyroderma, Conophytum, Faucaria, Gibbaeum, Titanopsis, Trichodiadema atď.

Faucaria boscheana                                  Conophytum eenkokerense

                        Ophthalmophyllum verrucosum                         Glottophyllum starkae

Text a foto  Ladislav Fábián, M.R. Štefánika 49., 94065 Nové Zámky. Rastliny na fotkách sú zo zbierky autora.