Estetická hodnota sukulentných rastlín v októbri, rod Echinocactus, autor: Ladislav Fábián

 Estetická hodnota sukulentných rastlín – október

      Začiatok mesiaca ešte môže byť príjemný, ale musíme sa pripraviť na náhle zmeny počasia. V tomto období už chránime naše rastliny od premokrenia, lebo ani denné teploty nie sú tak vysoké, aby sa zemina dokonale usušila. Väčšinu sukulentov necháme vonku až do prvých nočných mrázikov, chúlostivé druhy dáme na zimovisko ešte skôr. Pri sťahovaní rastlín zistíme či sú v dobrom stave, pokiaľ nájdeme škodcov okamžite ich zlikvidujeme, lebo počas zimovania sa môžu nekontrolovane rozmnožiť a spôsobiť nám veľké škody. 

      Na zimovanie zvolíme miestnosť, kde máme teploty okolo 8-12 stupňov, u kaktusovitých  nie je podmienkou ani svetlo, pokiaľ ich zemina je dokonale suchá. Ostatné sukulenty, hlavne tie ktoré majú listy, potrebujú primerané množstvo svetla, aby nezačali etylovať - vyťahovať sa. Počas zimy si niektoré sukulenty potrebujú doplniť zásoby vody. Takéto rastliny dáme na pár dní do teplejšej miestnosti, opatrne ich zalejeme a po vyschnutí pôdy ich vrátime na zimovisko.

      Pokiaľ sa v pivnici, alebo v miestnosti kde zimujeme rastliny vyskytnú myši, nastražíme pascu s návnadou, pretože hlodavce nám dokážu spôsobiť škody, ktoré sú neraz nenapraviteľné.

Rod  Echinocactus

      V 19. storočí vedci zaraďovali do rodu Echinocactus všetky takzvané guľovité kaktusy. Momentálne typických echinokaktusov je 7-10 druhov, podľa toho či niektoré formy sú považované za dobrý druh, alebo len varietou iných druhov.    

      Obývajú obrovské územia Mexika a južných štátov USA, tu žijúce populácie neraz musia znášať teploty hlboko pod nulou. Niektoré druhy dosiahnú obrovské veľkosti, vážiacich aj pol tony, na strane druhej  menšie druhy sotva dosiahnú 10 centimetrov v priemere. Guľovité alebo mierne valcovité telo je rozdelené do početných výrazných rebier čítajúcich od 10 až do 100. Tŕne pri každom druhu sú silné, ohybné, veľmi pichľavé a môžu spôsobiť zranenie, preto s nimi zaobchádzame opatrne. Veľké druhy kvitnú len keď už dosiahli určitú veľkosť, ktorú dosiahnú až za 30-40 rokov, menšie druhy kvitnú za osem až desať rokov svojho života. Vidieť kvitnúci echinokaktus je vždy veľkým zážitkom. Rozkvitnuté Echinocactus grusonii  sa neraz objavia aj v správach  televíznych staníc, alebo v dennej tlači. Druhy ktoré sú rozšírené v prírode, sú v kultúrach veľmi  vzácne, lebo ich kultúra pestovania je veľmi zložitá. Na druhej strane druhy málo početné v prírode sú pestované v miliónových kusoch.

      Majú vysoké nároky na svetlo, teplo a primerané množstvo vody, preto ich vo vegetácii umiestnime na najteplejšie miesto. Veľmi pomali rastúce  druhy sa vrúbľujú na vytrvalé podložky, na druhej strane grusonáčky slúžia ako podložky pre niektoré novinky. 

      Známe a veľmi rozšírené druhy sú: E. grusonii, grandis, ingens atď.

      Zriedkavé a hľadané druhy sú: E. horizonthalonis, texensis, parryi, polycephalus, xeranthemoides.

Echinocactus grandis                                          Echinocactus grusonii

                Echinocactus (Homalocephala) texensis                    Echinocactus horizonthalonius                 

Text a fotky autor: 

Ladislav Fábián, M. R. Štefánika 49. 94065 Nové Zámky.