Estetická hodnota sukulentov, rastliny vo februári, rod Matucana, autor: Ladislav Fábián

Estetická hodnota sukulentov.

      So sukulentnými rastlinami sa už stretli aj naši dávni predkovia. Rod Homo, kde patríme aj my, dnešní ľudia, vznikol v Južnej Afrike, kde je najmasovitejší výskyt suchuvzdorných rastlín na Zemi. Teraz v týchto oblastiach žijú Krováci, ktorí obývajú tieto rozsiahle suché oblasti púštnym charakterom už niekoľko desaťtisíc rokov. Prežiť mohli a môžu len vďaka tamojším sukulentom, ktoré im zabezpečia dostatok pitnej vody a doplnia ich jedálny lístok.   

      Písomné údaje o využitie úžitkových a liečivých sukulentoch sa datujú do obdobia, kedy Peržania objavili písmo a ako prví opisujú „zázračnú“ moc aloí a niektorých mliečnikov (Euphorbia). Pravdou je, že Peržania poznali aj jedovatosť niektorých sukulentných druhov a šikovne to dokázali využiť v politike, ako aj bežnom živote.                  

      V Prekolumbovskej Strednej a Južnej Amerike tamojšie veľké civilizácie by možno ani nedokázali existovať bez sukulentov. Získali z nich potravu, lieky, nite na utkanie látok, vyrábali zo zdrevnatených časti rastlín úžitkové predmety, nábytok, písali na epidermis vysušených listov atď. Nemôžeme zabudnúť ani na kultové využitie niektorých „svätých“ rastlín, napr. peyotl.

      Vôbec, prvá zoologická a botanická záhrada,  v pravom zmysle slova, vznikla na území dnešného Mexika. Aztékovia totiž zhromažďovali všetky živé bytosti z oblasti, ktorú politicky a vojensky obsadili. Tieto exempláre neslúžili len na ukojenie túžby po kráse vladárov, ale v skutočnosti slúžili aj vede a výskumu. Podľa vzoru týchto špeciálnych záhrad vznikli prvé botanické záhrady v Španielsku, neskôr v celej Európe a vo svete. Španieli boli prví, ktorí doviezli prvé kaktusovité sukulenty na Kanárske ostrovy a do Európy.

     Aj na Slovensku žijú sukulentné rastliny, hlavne z rodov Sempervivum  (skalica, skalná ruža), Sedum (rozchodník). Niektoré druhy z týchto rodov sa využívali ako liečivé rastliny, údajne sa niektoré aj konzumovali. Druhy skalnice vysádzali na murované ploty a strechy príbytkov, aby do nich neudreli blesky, aj český názov týchto rastlín, netřesk, vznikol podľa tejto povery.

                                                      Február

            Boli roky, keď som už v druhej  polovici februára vynášal svoje sukulenty do nevykurovaného fóliovníka. Nemal som obavy ani o prípadné nočné mrazíky, lebo cez deň bolo slnečné a primerane teplé počasie.

      Žiaľ, počasie sa v posledných rokoch nespráva podľa normálnych pravidiel, takže nedoporučujem nikomu, aby vykladal svojich miláčikov  vo februári. Pokiaľ je to možné, umožníme im, aby dostali čo najviac zo slnečných lúčov, ktoré sú už citeľne silnejšie, ako pred mesiacom. Čoskoro zbadáme na rastlinách dôležité zmeny, väčšinou začínajú vytvárať prvé púčiky a tŕniky. Síce nám už dali najavo, že sa zobudili, vodu im ešte nedoprajeme. Teploty ešte nie sú tak vysoké, aby ich zemina vyschla za niekoľko dní. Na dlho premočený substrát vždy znamená úhyn sukulentov, samozrejme výnimky sú vždy.

      Podľa možnosti začneme pripravovať pestovateľské zariadenia, vyčistíme a vydezinfikujeme ich, aby sme predišli neskorším prekvapeniam. Na základe predošlých skúseností by sme mali všetko prebudovať tak, aby sa tu rastliny cítili čo najlepšie. Viacúčelové  zariadenie sa v budúcnosti prejaví, ako neoceniteľný pomocník! Keď si plánujeme rozšíriť našu zbierku, pozorne študujme odbornú literatúru, aby sme si vybrali skutočne také druhy, ktoré by perfektne zapadli do našich podmienok.

                                                       Rod Matucana                                                                                      

      Rod bol dlho rozdelený do dvoch samostatných rodov, ktoré sa líšili len v tom, či kvetné trubky boli ochlpené, alebo nie. Tento znak, ako to potvrdili aj dôkladné prieskumy v prírode a kultúrach, nie je konštantný a mení sa aj v rámci druhu. Ani podľa výskytu, oba rody pochádzajú z Peru, by sme ich nemohli rozdeliť, lebo sa v areáli často prekrývajú. Platne bolo opísaných okolo 25 druhov a značné množstvo variet a foriem. Telo je mierne ploché, guľovité, alebo krátko stĺpovité, len výnimočne odnožujúce. Kvety sú zygomorfné, červené oranžové alebo žlté, kvetuschopné rastliny môžu kvitnúť od jari až do jesene.  

      V zbierkach sa im dobre darí, preto sú hľadaným a často pestovaným kaktusom. Aj výsevy sa väčšinou  vydaria, takže majú všetky predpoklady na  ďalšie rozšírenie. Vysokohorské druhy znesú cez zimu aj nižšie teploty, okolo 8-12 stupňov celsia, druhy z nižších polôh potrebujú o niečo viac stupňov. Počas zimovaní ich nepolievame, vodu im doprajeme až keď sú na to podmienky, asi v apríli. Počas vegetácie tolerujú aj premokrenie. Po prenesení na letné stanovisko rastliny musíme postupne privykať na slnečné lúče, lebo sa ich pokožka ľahko spáli a tieto nepekné fľaky miznú veľmi dlho.

      Najznámejšími druhmi sú: aureiflora, formosa, haynei, intertexta, madisoniorum, myriacantha, paucicostata, weberbaueri atď.

Matucana cephalophora                             Matucana madisoniorum

Martucana myriacantha                                Matucana weberbaueri

 Text a foto: Ladislav Fábián